Nastavím sedačku, zapnem pás, nastavím spätné zrkadielka a naštartujem. Poznáte tu každodennú rutinu, keď ráno cestujeme autom do práce. Už sme si tak zvykli na toho pohodlného štvorkolesového tátoša, že si nevieme cestu do práce bez neho ani predstaviť. Cítime sa s ním vžití až pod kožu.
A toto poznáte? Ponáhľate sa a zrazu tu máme zápchu cez pol Slovenska. Plahočíte sa slimačím tempom. Nervozita stúpa a už len voláte šéfovi, že znova budete meškať. Váš organizmus vykazuje známky stresu a váš šéf tiež. Potia sa vám dlane a vy už len nadávate, že nabudúce pôjdete radšej na bicykli alebo pešo.
A viete, že to nie sú len vaše myšlienky? Od roku 2000 je 22. september vyhlásený za Svetový deň bez aut. Používanie aut nie je zlé, ale prináša to aj veľa nevýhod. Zápchy, hluk a predovšetkým znečistenie, ktoré neškodí len nám ale aj okolitej prírode.
Vo väčších mestách aj u nás Slovensku sa tvoria každé ráno kolóny a zvyšuje sa stres a napätia medzi ľuďmi. Sú narušené medziľudské vzťahy. Tento deň nás nenúti vzdať sa auta úplne, ale chce nám ponúknuť nový pohľad na cestovanie. Poukazuje aké je to jednoduché zobrať bicykel a previesť sa na ňom do práce. Zašportovať si a prísť na nové myšlienky. Dať si rýchlu jazdu alebo chôdzu pešo a popremýšľať o živote.
Môžete si tiež kúpiť lístok a pekne krásne si to namieriť na zastávku MHD. Nastúpiť a nezabudnúť sa usmiať a pustiť staršiu pani sadnúť si na jej obľúbené miesto, kde sedáva skoro každý deň. A vychutnať si jazdu trolejbusom alebo električkou. A pre tých šťastnejších aj metrom. A možno ani nebudeme vedieť ako sa z našich každodenných spolucestujúcich stanú naši priatelia. Pre nás spisovateľov naša inšpirácia a pre našich dôchodcov spoločenský priestor, kde stretávajú svojich dlhoročných známych.
A tak vezmi ten svoj zaprášený bicykel z pivnice a skús ísť na ňom aspoň dnes do práce. A keď prší? Nevadí však je september. A ba dokonca 22. september. Tak už vieš čím je dnes výnimočný deň?